Bratislava - projekt z geoekológie

CHARAKTERISTIKA:

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony, poľ. Bratysława, rus. Братислава, lat. Posonium, gr. v stredoveku Istropolis, hovorovo aj Blava) je hlavným a najväčším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja.

Sídli tu vláda, parlament, rôzne úrady a ministerstvá. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je tiež mestom bohatým na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Konkatedrála svätého Martina.

Je to aj moderné a dynamicky sa rozvíjajúce mesto s mnohými zaujímavými budovami a stavbami, z ktorých najvýraznejším je Nový most na Dunaji, siedmy najväčší zavesený most na svete a stavba 20. storočia na Slovensku.

POLOHA:

Zemepisná:

17° 7´východnej dĺžky, 48° 9´severnej šírky

Príodná:

Nachádza sa v strede Európy v juhozápadnej časti Slovenska. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj a na upätí pohoria Malých Karpát. Bratislava leží na hranici troch štátov. Na juhu susedí s Maďarskom a na západe s Rakúskom.

Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

ROZLOHA:

Rozprestiera sa na ploche 367,9 km2 v nadmorskej výške 127 až 514 m n. m. Počtom obyvateľov 425 459 (2005) je najväčším mestom na Slovensku.

Delí sa na 5 okresov a tie na spolu 17 mestských častí.

Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Katastrálne územia sú identické s mestskými časťami, ibaže Nové Mesto je rozdelené na Nové Mesto + Vinohrady a Ružinov na Ružinov + Trnávka + Nivy.

PODNEBNÁ OBLASŤ:

Vďaka svojej polohe na rozhraní miernej a teplej klimatickej oblasti patrí Bratislava medzi najteplejšie miesta na Slovensku s priemernou teplotou 9,9° C. Má 1976,4 hodín slnečného svitu za rok a ročný úhrn zrážok je 527,4 mm. V posledných rokoch je však v Bratislave prechod zo zimy do leta takmer bez jarného predelu a stáva sa, že sa zimné počasie s priemernými teplotami okolo nuly zo dňa na deň zmení na letné. To isté sa týka aj prechodu leta do zimy, ktorý nastáva rýchlo, pričom jeseň býva málo výrazná a krátka. Aj nádielka snehu býva v posledných rokoch skromnejšia, ako bývalo v nedávnej minulosti zvykom.

PRÍRODA:

Geologická stavba:

Bratislavu obkolesujú z JV a SZ strany mladšie štvrtohory (holocén) ktoré tvoria štrky a piesky. Z pohoria Malých Karpát na územie mesta zasahujú prvohory (paleozoikum) ktoré sa skladajú z magamtitu a žuly. V okolí Malých Karpát sa nachádzajú spraše, viate piesky a štrky vytvorené počas starších prvohôr (pleistocénu).

Povrch:

Mesto leží na úpätí Malých Karpát. V blízkosti v severo-západnej oblasti sa nachádza Borská nížina. V juho-východnej oblasti k mestu zasahuje Podunajská rovina.

Vodstvo:

Cez mesto preteká druhá najväčšia rieka v Európe Dunaj ktorá oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí.

Pod hradom Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, ktorá tvorí príodnú hranicu s Rakúskom.

Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Vodné plochy:

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Rohlík, Rybník, Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D61, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Pôdne typy:

V okolí sa nachádzajú čiernice (lužné pôdy), fluvizeme (nivné pôdy), kambizeme (hnedé lesné pôdy)

Rastlinstvo:

Obkolesujú ju lužné lesy, dubové a dubovo-hrabové lesy, Malé Karpaty sú pokryté bukovými a jedľovými lesmi.

Živočíšstvo:

Celé územie mesta sa nachádza v oblasti stepného živčíšstva. Z Malých Karpát na územie mesta zasahuje oblasť živočíšstva listnatých lesov.

OBYVATEĽSTVO:

Nádordnostné zloženie obyvateľstva: (2001)

Slováci 91,4%, Maďari 3,8%, Česi 1,9%, Nemci 0,3%, ostatní 2,6%.

Hustota zaľudnenia:

1156 obyvateľov/km2

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.

Vierovyznanie:

Rímskokatolíci 56,7%, bez vyznania (ateisti) 29,3%, Evanjelici 6%, nezistené 4,7%.

HOSPODÁRSTVO:

Ekonomika:

Bratislava je najprosperujúcejšie slovenské mesto a v rámci nových krajín Európskej únie je to druhé mesto (po Prahe) v poradí podľa HDP na obyvateľa, kde dosahuje viac ako 100 percent priemeru Európskej únie. Je tu tradične najnižsia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Dôležité firmy:

V Bratislave sídli množstvo dôležitých firiem, napríklad mobilní operátori T-Mobile a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.

Veľa dôležitých firiem sídli v biznis centrách, ktorých výstavba stále prebieha. Medzi najznámejšie patrí napríklad Bratislava Business Center V a Apollo Business Center, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

PRIEMYSEL:

Bratislava je centrom Bratislavského priemyselného regiónu.

Je to jedno z najväčších centier priemyslu s počtom viac ako 50 000 zamestnancov.

Priemysel v hlavnom meste Bratislava zahŕňa všetky sektory.

V Bratislave je zamestnaných takmer 70 percent všetkých pracovníkov priemyslu Bratislavského samosprávneho kraja.

Z ekonomického, spoločenského a vedecko-technického hľadiska je Bratislava hybnou silou v rozvoji hospodárstva celého Slovenska, pričom svojim potenciálom pozitívne ovplyvňuje aj vzdelanostnú a kultúrno-spoločenskú úroveň obyvateľstva.

V súčasnosti sa ťažisko ekonomických aktivít v Bratislave jednoznačne presúva do priemyslu a najmä služieb.

Najdôležitejším priemyslom je automobilový priemysel, ďalej chemický, elektrotechnický a potravinársky priemysel.

Bratislava je jediným regiónom na Slovensku, kde sektor obchodu a služieb sa podieľa väčším rozsahom na tvorbe HDP ako sektor priemyslu. Najväčšími prispievateľmi do HDP sú:

hotely, obchod, doprava a telekomunikácie 27 percent,

finančné a poisťovacie spoločnosti 23 percent,

priemysel 22 percent.

V Bratislave je ekonomicky aktívnych vyše 22 tisíc právnických osôb a 43 tisíc fyzických osôb.

Najväčšími zamestnávateľmi sú:

Slovnaft

Volkswagen Slovakia

Slovenský plynárenský priemysel,

Slovenské elektrárne

Slovak Telecom

Henkel Slovensko

Kraft Foods Slovakia

IBM Slovensko

finančné a poisťovacie spoločnosti

Poľnohospodárstvo:

Tvorí iba 1 percento celého objemu HDP v regióne Bratislavy.

DOPRAVA:

Cestná doprava:

Bratislava je napojená na diaľnicu D1, ktorá ju spája s mestami Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Považská Bystrica. Pripravuje sa napojenie miest Žilina, Ružomberok, Liptovský Mikuláš až do Prešova a Košíc k štátnej hranici s Ukrajinou. Plánuje sa jej rozšírenie až do Viedne.

S Českou republikou a Maďarskom ju spája diaľnica D2, ktorá vedie z Prahy cez hraničný prechod Brodské, Kúty, Malacky až ku hraničnému prechodu Čunovo do Maďarska.

Železničná doprava:

V Bratislave sa nachádza niekoľko železničných staníc, ktoré zabezpečujú železničné spojenie s celým Slovenskom. Hlavná železničná stanica sa nachádza na okraji Starého Mesta v blízkosti ulice Šancová. Hlavnou linkou je linka do Košíc cez severné Slovensko, ďalšie dôležité linky premávajú do Českej republiky, Rakúska a Maďarska, ako aj na južné Slovensko. Doležitá železničná stanica je aj v Petržalke, ktorá je dôležitá predovšetkým kvôli cestám do Rakúska. Okrajové železničné stanice sa nachádzajú aj v predmestiach, napríklad v Rači, Novom Meste, Čunove, Devínskej Novej Vsi, Lamači a pod.

Mestská hromadná doprava:

V Bratislave funguje mestská hromadná doprava, ktorá zabezpečuje spojenie všetkých častí Bratislavy. Je riešená autobusmi, trolejbusmi a električkami, pričom sa plánuje vybudovanie nového nosného systému mestskej hromadnej dopravy na báze rýchlodrážnej električky, ktorá by využívala aj existujúce koľaje. Prioritou je hlavne rýchle spojenie Petržalky s centrom mesta, pričom dráha rýchlej električky by mala viesť cez Starý most, cez ktorý premávali električky ešte začiatkom minulého storočia.

V roku 1989 sa v Petržalke fyzicky začala (už desaťročia aj v oficiálnom územnom pláne Petržalky obsiahnutá) výstavba klasického metra, táto však bola po Nežnej revolúcii zastavená. Dnes sa uvažuje o výstavbe rýchlej električky namiesto a na mieste spomínaného metra. Podobná električka funguje v mnohých svetových mestách porovnateľnej veľkosti.

Električky v Bratislave sú výnimočné rozchodom koľají, ktorý je 1000 mm namiesto 1435 mm, ktorý sa používa takmer všade vo svete.

Od 15. februára do 7.apríla 2006 súkromná firma CityLink prevádzkovala v Bratislave mikrobusy (s kapacitou 14 osôb) nepretržite premávajúce na určených trasách v určenom čase a zastavujúce na znamenie cestovateľa kdekoľvek na trase (vrátane zastávok MHD). Napriek nízkej cene sa však tzv. "mašrutky" udržali v prevádzke len necelé dva mesiace.

Letecká doprava:

V Bratislave sa nachádza najväčšie letisko na Slovensku - Letisko Milana Rastislava Štefánika. Z tohto letiska sa momentálne pravidelne lieta do desiatok destinácií, pričom počet cestujúcich narastá, nakoľko letisko je lacnejšie a preto ho využívajú aj cestujúci zo susedného Rakúska. Naopak, mnoho cestujúcich z Bratislavy a okolia využíva (predovšetkým pri neobsluhe destinácie z Bratislavského letiska) neďaleké medzinárodné letisko Schwechat pri Viedni.

Lodná doprava:

Bratislava sa nachádza na významej dunajskej trase medzi Viedňou a Budapešťou. Od 1. júna 2006 funguje medzi Bratislavou a Viedňou pravidelná lodná linka Twin City Liner, ktorá spája centrá oboch metropol. Jazda touto linkou netrvá dlhšie ako 90 minút. Okrem toho existuje množstvo iných lodných liniek, medzi najpopulárnejšie patrí linka z Bratislavy na Devín. Nachádza sa tu aj prístav pre nákladné lode.

Potrubná doprava:

Cez Bratislavu prechádza ropovod Družba, ktorý zásobuje ropou rafinériu SLOVNAFT.

Životné prostredie:

Vzhľadom na rozvinutý priemysel všetkého druhu, sa Bratislava nachádza v prostredí silne až extrémne narušenom.

Ale napriek tomu, je Bratislava mesto mimoriadne bohaté na parky, za čo vďačí svojej polohe na úpätí Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 1774 až 1776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

CESTOVNÝ RUCH:

Bratislava je z hľadiska počtu návštevníkov najdôležitejšou turistickou destináciou na Slovensku. Na jej území sa dlhodobo realizuje viac ako šestina štatisticky sledovaného cestovného ruchu a takmer štvrtina aktívneho zahraničného cestovného ruchu.

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza na Silvestra vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom Prešporáčik, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan "Little Big City" (Malé veľké mesto), mestskou farbou je červená.

Kultúrne pamiatky:

Bratislavský hrad - Symbol a dominanta Bratislavy, umiestnený v strategickom mieste nad Dunajom, ktorý bol obývaný ešte za čias Keltov a čias Veľkomoravskej ríše. V súčastnosti sa na hrade poriadajú výstavy Slovenského národneho múzea a reprezentujúce podujatia parlamentu Slovenskej republiky.

Studňa bez vody – Bratislavský hrad Dno studne sa nachádza pod hladinou vody Dunaja, stavitelia studní tých dôb sa pri vykopávaní studne zastavili pri hĺbke 320 m, keď narazili na tvrdú skalu granitu. Ak by túto skalu boli prerazili, boli by sa dostali k Alpskej vode (vode z Álp).

Stará radnica - V 14.-tom storočí sa na tomto mieste nachádzal jeden dom s vežou, ktorý bol postavený starostom Jakubom. Stará radnica vznikla v

15.-tom storočí a to spojením viacerých domov obyvateľov mesta. Stará radnica bola počas storočí poprestavovaná viackrát. V Starej radnici sídli najstaršie múzeum Slovenska, mestské múzeum, ktoré bolo založené v roku 1868.

V rohu dvora je vchod do historickej výstavy mesta a feudálnej justície.

Primaciálny Palác - Zimný palác arcibiskupov z konca 18.-ho storočia je najkrajším klasicistickým palácom v meste. Sieň zrkadiel bola svedkom rôznych významných udalostí, po bitke troch kráľov pri Slavkove, tuná bol podpísaný mier v roku 1805, tkzv. “prešporský mier“ medzi Francúzskom a Rakúskom. Interiér paláca skrýva unikátnu sériu šiestich anglických gobelínov zo 17.-ho storočia, ktoré znázorňujú tragickú lásku medzi Herom a Leandrou.

Schöne Náci –„Pekný Ignác“, Sedlárska ulica. Schöne Náci je reálnou zložkou, ktorá dodá niekedajší kolorit Bratislavy. Táto socha pripomína bizarného pána s frakom a cylindrom, ktorý tu žil na začiatku 20.-ho storočia. Bol známy svojími prechádzkami po korze, kde rozdával niekedy kvety a inokedy nejaký predvojnový šláger.

Grassalkovičov Palác - Letné sídlo kniežaťa Grassalkoviča z 18.-ho storočia, bolo v tom čase hlavným bodom spoločenského života, navštivila ho samotná Mária Terézia. Po väčšej rekonštrukcii, od roku 1996 je to sídlo prezidenta Slovenskej Republiky.

Kostol a kláštor Klárisiek - Klarisky prišli do Bratislavy v roku 1297 a so štedrou podporou kráľa založili jeden kostol a jeden kláštor na mieste zničeného cisterciánského klaštora. V terajšom čase tento kostol slúži ako koncertná sieň.

Dóm Svätého Martina - Gotický kostol z 15.-ho storočia, v období rokov 1563 – 1830 bolo tuná korunovaných 11 uhorských kráľov a 8 kráľovských manželiek. Vo veži vysokej 85 m sa nachádza kópia kráľovskej koruny Maďarska, ktorá váži neuveriteľných 300kg. Pod kostolom sú uložené hrobky v ktorých sú pochovaní vysokí cirkevní hodnostári a predstavitelia mesta.

Kostol a kláštor Františkánov - Kostol bol založený v roku 1297 za prítomnosti kráľa Ondreja III.-ho. Hned vedľa kostola sa nachádza budova kláštora a 3 kaplnky - kaplnka Sv. Jána, evanjelická spolu s rodinnou hrobkou primátora Jakuba v podzemí, kaplnka Loretánska a kaplnka Sv. Rozálie. V priestoroch kláštora v 16.-tom a 17.-tom storočí zasadali regionálne parlamenty maďarských štátov. V roku 1526 Ferdinand I z rodiny Habsburgovcov bol tuná korunovaný za maďarského kráľa.

Kostol Svätej Alžbety - Kostol Svätej Alžbety, pomenovaný aj Modrý kostol , pochádza z 20.-ho storočia, modrá farba omietky charakterizuje seceský štýl posvätnej architektúry.

Ďalšie stavby:

Academia Istropolitana

Devínsky hrad

Erdödyho palác

Letný arcibiskupský palác

Michalská brána

Mirbachov palác

Palác Leopolda de Pauli

Slovenské národné divadlo

Slovenská filharmónia

Slovenská národná galéria

Stará radnica (Bratislava)

Mauzóleum Chatama Sófera

Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy

Zichyho palác

Televízna veža na Kamzíku

Trochu z histórie:

Bratislava patrí medzi najmladšie hlavné mestá Európy. Napriek tomu je to mesto s bohatou históriou slobodného kráľovského korunovačného mesta, v čase keď sa nazývala Prešporkom (Pozsony, Pressburg).

Poloha priamo v srdci Európy, na brehu rieky Dunaj, ju už od začiatku predurčila stať sa významnou križovatkou obchodných ciest a miestom stretávania sa mnohých kultúr. Či už to boli obchodné cesty, ktoré sa tu križovali alebo blízkosť Dunaja, mnohí ktorí Bratislavou prechádzali sa v nej zastavili a pobudli určitý čas. V Bratislave žilo množstvo národov a národností. Hovorí sa, že každý správny Prešporák rozpráva 4 jazykmi : slovensky, nemecky, maďarsky a mišmaš. V Bratislave, či starodávnom Prešporku (Pressburg, Pozsony) v minulosti neboli výnimkou zmiešané nemecko – maďarsko – slovenské rodiny. Spolu s tým sa rozvýjal i jazyk. V jednej vete v starej prešpurčine boli zvyčajne dve slová nemecky, dve slová maďarsky a dve po slovensky. Tak vznikol „mišmaš“.

Mix kultúr a národov, ktorý v Bratislave žil nezanechal stopy len v jazyku ale aj vo zvykoch, kuchyni a životnom štýle. Rovnako ako Viedenčania i Bratislavčania sa radi prechádzajú po svojom centre. Bratislavčania túto časť mesta prezývajú Korzo. Korzo ,ktoré vedie od Michalskej veže až k Dunaju, je miestom kde sa stretávajú ľudia bez ohľadu na vek a popíjajú obľúbenú kávu.

Bratislava zažila počas svojej dlhej histórie obdobia rozkvetu i úpadku. Za zlaté obdobie sa považuje obdobie vlády Márie Terézie. Táto panovníčka bola za uhorskú kráľovnú korunovaná práve katedrále sv. Martina v Bratislave.

Dnes Bratislava opäť zažíva svoj veľký boom. Bratislava je politickým, obchodným a vzdelanostným centrom Slovenska.

Prichádza do nej množstvo turistov, businessmanov, investorov, ktorých láka tajomstvo starého a nepoznaného mesta ako aj živá atmosféra, ktorú jej vdychujú predovšetkým mladí ľudia, ktorí v nej žijú.V Európe nájdete veľa miest, ale len málo z nich má svoju neopakovateľnú atmosféru. Tá bratislavská Vám zostane v pamäti navždy.

Zdroje: Wikipedia,

Oficiálne stránky Hlavného mesta SR Bratislavy