Beletrizovaný životopis

Moja misia na tomto svete sa začala 1987 rokov od začiatku nášho letopočtu, v jednu jesennú nedeľu, v jednej prešovskej pôrodnici. Infiltrácia do pôrodnice prebehla úspešne a bez akéhokoľvek podozrenia. Šikovne ma tam prepašovala moja mama vo svojom bruchu. Ako som sa dostal do toho brucha a následne von je prísne tajné. Ale podľa očitých svedkov, s krycími názvami pôrodník a pôrodné sestry, moja cesta von z brucha prebehla v poriadku. Svedkov pri svojej práci nemám veľmi rád, a ak sa aj nejaký nebodaj vyskytnú, som nútený ich zlikvidovať, pretože ak ma niekto odhalí alebo zabije, moja existencia bude popretá. A mojou úlohou je vyvarovať sa takýchto situácií a misie plniť s čo najmenším, resp. nulovým počtom obetí. Ale myslím si, že túto prvú úlohu, a síce dostať sa von z toho brucha, by som bez týchto svedkov nezvládol a moja misia by sa tým pádom veľmi skomplikovala. Ale ako som hneď zistil, nevzbudil som u nich žiadne podozrenie a nebola ani odhalená moja identita a účel mojej misie. Preto som nebol nútený prejsť k likvidácií týchto svedkov. Počas prvých dvoch rokov mojej misie som vôbec nerozprával ani som sa veľmi nepremiestňoval z miesta na miesto, aby som bol nenápadný a zbytočne nebudil rozruch okolo seba. Veď kto to kedy videl, aby také malé dieťa aké som bol v tej dobe už plynule rozprávalo a chodilo. Ja som si bol toho vedomý a preto som sa radšej v tomto smere nijako výrazne neprejavoval. V tej dobe, bolo mojou primárnou úlohou zbierať informácie. Pozoroval som svet, spolupracoval s mojimi novými kolegami a nadriadenými, ktorých som pracovne nazýval rodičmi a rodinou, a ktorý mi pomáhali pri plnení mojich rôznych úloh. Aby som nevzbudil podozrenie, že so mnou nie je niečo v poriadku, tak neskôr som už začal prekonávať malé vzdialenosti zväčša plazením, postupne som však prešiel na pohyb po všetkých štyroch končatinách. Neskôr som už začal vydávať šifrované hlasové správy môjmu okoliu. Obtiažnosť úloh ale začala stúpať a tak som sa musel postaviť na vlastné nohy. Postupom času som upustil aj od šifrovaných hlasových správ pretože ich dokázalo rozlúštiť stále menej a menej ľudí. Začal som však už písať jednoduché znaky a náhodou som v sebe objavil aj maliarsky talent, ktorý som sa rozhodol začať postupne rozvíjať. Svoje prvé diela som začínal zo začiatku maľovať na papier a neskôr aj na iné vodorovné plochy ako bol stôl, podlaha, koberce alebo nábytok. Zrejme som bol až príliš presvedčený o svojom talente a tak som chcel skúsiť vytvoriť niečo väčšie. A na niečo väčšie treba aj väčšiu plochu. A tak mi padla za obeť biela stena v mojej novej izbe ktorú som vyfasoval v novom byte, na novom komunistickom sídlisku. Neviem či to moje dielo mám nazvať grafit alebo freska, ale jednoznačne nezožala žiadny úspech. Bola totiž nekompromisne premaľovaná bielou farbou. Zrejme to vo mne zanechalo nejaké hlboké stopy, keďže po tomto “incidente” som prestal rozvíjať môj maliarský talent.
Mojou prvou veľkou a dôležitou misiou bolo preskúmať situáciu v materskej škôlke. Misia v škôlke bola veľmi obtiažná kvôli nepríjemnosti a arogantnosti jednej z vychovávateliek. Keďže som nechcel ohroziť priebeh misie ešte v jej rannom štádiu, tak som voči tejto osobe nemohol použiť žiadne likvidačné prostriedky. V opačnom prípade by to znamenalo môj presun do nápravno-výchovného ústavu. A to by mi spravilo riadny problém pri pokračovaní v mojej misii a plnení úloh.
Aj napriek situácii v škôlke som si zachoval chladnú hlavu a moja druhá misia pokračovala na základnej škole. Spočiatku som vynikal v plnení niektorých úloh ale neskôr som radšej prestal na seba pútať pozornosť svojou inteligenciou a splynul som radšej s ostatnými žiakmi v triede. Plnenie úloh prebiehalo vcelku úspešne. Bol som spokojný ja aj moji nadriadený.
V roku 2001, presnejšie po 11. septembri keď celý svet začal bojovať proti terorizmu som bol ako najlepší agent poverený likvidáciou Usámu bin Ládina. Vypátral som ho v horskom komplexe Tora Bora na afgansko-pakistanských hraniciach. V následnej prestrelke som bol jemne zranený nad ľavým kolenom, kde mi dodnes ostala jazva. Na vyžiadanie som ochotný zranenie ukázať. Stupeň utajenia tejto misie mal najvyšší možný stupeň a to super hyper mega giga prísne tajný. Na oboznamovanie sa so skutočnosťami s takto vysokým stupňom utajenia nestačí ani previerka Národného bezpečnostného úradu. Ale ja mám výnimku, keďže musím vedieť o čo sa jedná, aby som mohol splniť danú úlohu. To, či som splnil úlohu je takisto hyper mega giga prísne tajné a preto Američania dodnes pátrajú po bin Ládinovi. Aby kvôli tejto sekundárnej misii nebola ohrozená moja primárna misia a plnenie úloh na základnej škole, musel som si preto vybaviť špeciálne potvrdenie, ktoré mi umožnilo istý čas po dobu
trvania akcie v Afganistane, nenavštevovať základnú školu. Preto som si vybavil dokument s pracovným názvom: „Ospravedlnenka od lekára“. Tento dokument samozrejme nie je možné získať len tak, a preto som sa musel infikovať nádchou, na základe ktorej mi bol tento dokument lekárom vydaný. Samozrejme, že uvoľnenie zo školy mi mohla vybaviť aj moja agentúra, ale v rámci vysokého stupňa utajenia mojej identity a samozrejme aj misie, som mojej priamej nadriadenej v škole, teda mojej triednej učiteľke, jednoducho nemohol predložiť dokument s pečiatkou môjho skutočného zamestnávateľa.
Po návrate späť do školy som pokračoval v plnení zadaných úloh. Moja misia na základnej škole sa ale postupne chýlila ku koncu a tak som sa musel poobzerať po ďalšom objekte môjho skúmania. Voľba padla na ukrajinské gymnázium vzhľadom na možnosť naučiť sa ukrajinský jazyk a tým pádom možnosť byť nenápadnejší na Ukrajine, v krajine v ktorej ma v budúcnosti možno budú čakať nejaké ďalšie misie.
Zrejme to bude vekom, ale plnenie úloh na tomto gymnáziu mi nejde tak ľahko ako v mojich začiatkoch v misii ktorá prebiehala ešte na základnej škole. Predsa len som už starší agent.
Momentálne mojou primárnou úlohou je úspešne a hlavne nenápadne dokončiť moju aktuálnu misiu. Keďže zadanie mojich doterajších misii, až na jednu výnimku, sa týkalo školstva, tak predpokladám, že mojou ďalšou misiou bude dostať sa na nejakú vysokú školu a na nej pokračovať v prieskume a plnení zadaných úloh.